Tip:
Highlight text to annotate it
X
Leonid Filatov vo filme
MESTO NULA
Ďalej hrajú:
O. BASILAŠVILI V. MEŇŠOV
A. DŽIGARCHANJAN J. JEVSTIGNEJEV
A. ŽARKOV P. ŠČERBAKOV
Preklad: Chillipouke
Odveziete ma na hotel?
Pozrite sa, musí tu byť priepustka pre Varakina.
Čo, nie? To nie je možné.
Ja som sa ohlásil. Pozrite sa ešte.
Pre vás tu priepustka nie je.
Haló, tu je Varakin. Na vrátnici nemám priepustku.
Pred pol hodinou som vám to vysvetľoval.
Som Varakin z Moskovských strojární.
Som tu kvôli tým ventilátorom.
No, tie ventilátory ktoré nám dodávate.
Dobre, dobre. Čakám.
To je bordel.
Súdruh Varakin, môžete ísť.
Riaditeľ
Dobrý deň.
Ninočka, hneď to prepíš, Pal Palyč o tom vie.
V akej veci idete?
Tak v akej veci?
Som z Moskovských strojární. Kvôli ventilátorom.
Hneď vás ohlásim.
Pal Palyč, je tu zástupca Moskovských strojární.
- Nech ide ďalej. - Nech sa páči.
Počúvam vás.
Počúvam vás.
Som z Moskovských strojární.
Náš riaditeľ vám volal kvôli ventilátorom,
ktoré nám dodávate.
My vám dodávame ventilátory?
Áno, už pätnásť rokov.
Výborne. A čo by ste ešte chceli?
Chceme, aby ste zmenili panel zadnej steny.
Prečo?
Máme chozrasčot, meníme technológiu.
Váš panel teraz nepasuje na náš.
Volali sme vám, posielali sme výkresy.
Chceli ste, aby niekto prišiel.
Aby sa to upresnilo na mieste. Tak som tu.
Myslím, že to operatívne vyriešime s hlavným inžinierom.
Kam zmizla?
Ak dovolíte...
Vaša sekretárka tam sedí úplne nahá.
- Ako nahá? - No, holá. Úplne holá.
- Ako to myslíte? - Doslova, bez šiat.
Sedí a píše si, ako keby nič.
Čo to hovoríte?
- Pal Palyč, volali vás z mesta. - Mám návštevu.
- Hovoríte holá? - No, veď sa presvedčte.
Naozaj je nahá. O čom sme to hovorili?
Aha, hlavný inžinier.
Ninočka, spoj ma s hlavným inžinierom.
- Ten už tu nie je, Pal Palyč. - A kde je?
- Zomrel. - Kedy?
- Pred ôsmymi mesiacmi. - Čo to hovoríš?
Vidíte, akú máme smolu. Ninočka, a čo sa mu stalo?
Utopil sa v rieke.
No, to komplikuje vašu záležitosť.
Urobíme to takto...
Prídete k nám o dva týždne.
S hlavným inžinierom túto vec odkonzultujeme
a operatívne to vyriešime. Dohodnuté?
Áno, to je moje. Haló, Nataša!
Všetko je v poriadku.
Prečo chorý?
Normálny hlas.
Dnes odchádzam.
Nič som nevybavil. Sám neviem prečo.
Keď sa vrátim, všetko ti porozprávam. Celé je to smiešne.
Dnes odchádzam. Ahoj.
Do pekla s tým.
Poprosím bez jedálneho lístka, veľmi sa ponáhľam.
Ako si želáte.
Čiže... Najprv nejaké predjedlo.
- Boršč alebo soljanku? - Máme soljanku.
A ako druhé nejaké chudé mäso.
- Hovädzí biftek. - Tak poprosím biftek.
Fľašu minerálky a čaj.
- A čo si prosíte za dezert? - Nechcem, ďakujem.
- Máme čerstvé pirôžky. - Ďakujem, neprosím si.
Ďalej objednávky neberieme, budeme mať prestávku.
Váš čaj a dezert.
Aký dezert, nič som si neobjednal.
To je v poriadku, neúčtujem vám to. Len taký malý darček od nášho kuchára.
- Čo je to? - Torta.
Kuchár to pripravil len pre vás.
Veľmi sa mu páčite. Vidí vás z kuchyne.
To sa stáva, keď sa človek človeku zapáči.
Zrodila sa sympatia.
- Dajte mi účet. - Veď aspoň ochutnajte.
Prosím si účet!
Aspoň kúsok. Lebo náš kuchár spácha samovraždu.
Počúvajte, prestaňte s tým nezmyslom.
Tak teda Nikolajeva ste nepoznali.
Nie.
Nikdy ste sa s nám nestretli.
Nie. Som vo vašom meste prvý raz.
Vlak mi ide až večer, zašiel som si na obed.
A toto sa mi stane.
Čašník vypovedal, že vás upozorňoval na to,
že Nikolajev spácha samovraždu, ak neochutnáte tortu.
Áno, upozorňoval. Ale neprikladal som tomu význam.
Všetko to vyzeralo tak bláznivo.
Úplná absurdita!
Kolegovia charakterizujú Nikolajeva
ako rozvážneho človeka, aktivistu Spolku abstinentov, odborníka...
Keby som to tušil, tak tú nešťastnú tortu zjem.
No dobre. Podpíšte to a môžete ísť.
Skončené, výpoveď zapísaná a prečítaná. Len podpis.
Ak bude treba, predvoláme si vás.
- Obyčajný do Moskvy. - Lístky nemáme.
- Tak s miestenkou. - Nijaké nemáme.
- Kde je náčelník stanice? - Ten vám nepomôže.
- Kam to bude? - Na najbližšiu železničnú stanicu.
Ďalej nemôžem. Vidíte, je tam značka.
- Vrátime sa? - Stanica je ďaleko?
Poldruha kilometra, nie viac.
To prejdem pešo.
Vďaka.
Dobrý deň.
Dobrý večer.
Kde je stanica?
Tu nie je stanica. Tu je naše vlastivedné múzeum.
Ale mne povedali, že tu niekde má byť stanica.
Tu nikdy nebola stanica, tu je rezervácia.
Nechcete si prezrieť expozíciu?
- Ako sa dostanem do mesta? - Nijako.
Autobusy tu nechodia.
A ako odídete vy?
Ja tu bývam, v múzeu.
Ale ak naozaj potrebujete ísť do mesta,
neďaleko býva dáma, ktorá do mesta chodieva na svojom aute.
Môžem sa opýtať, či nepôjde aj dnes.
Buďte taký láskavý.
Anna, to som ja. Nepôjdete dnes do mesta?
Je tu jeden sympatický mladý muž.
Nezobrali by ste ho po ceste?
Ďakujem.
Vybavené. Hneď po vás príde.
Zatiaľ si prezrite expozíciu. 30 kopejok za lístok.
Kam to ideme?
Prehliadka sa začína v hĺbke 28 metrov.
Špeciálne kvôli múzeu tu museli vykopať šachtu?
Pochopiteľne nie. Pred sto rokmi sa tu dolovalo uhlie.
Pri výkopoch tu baníci narazili na staré pohrebisko.
Mecenáš Butov, vášnivý milovník archeológie, skúpil v okolí všetky pozemky.
Pokračoval vo výkopoch a založil múzeum.
Tak, nech sa páči. Kde máme svetlo...
Najstaršie nálezy z teritória nášho mesta pochádzajú z obdobia Tróje.
Toto je sarkofág trójskeho kráľa Dardana.
Počkajte, ako sa sem dostali Trójania?
Profesor Rottenberg nevyvrátiteľne dokázal,
že časť Trójancov po páde mesta zamierila na sever.
Keď prišli do týchto miest, založili na území nášho mesta sídlisko.
Vidíte nápis: Dardanos, syn Heléna, vnuk Priama.
Ten istý nápis je na štíte nájdenom Butovom vedľa sarkofágu.
Môžeme ísť ďalej.
"Naša sila tkvie v historickej pravde."
2. kohorta 14. Martovskej zdvojenej légie.
- A toje zase čo... To sú Rimania? - Správne.
Kohorta zmizla pri ceste z Británie na Kaukaz,
ako hlásil Nerónovi veliteľ légie Rubrius.
Zvyšky kohorty našiel Butov pri kopaní druhej štôlne.
Nezmysel. Rimania nikdy neboli na území ZSSR.
Sochy renovoval náš sochár Igor Rjumin podľa metódy profesora Gerasimova.
Pokračujeme v prehliadke.
Attilovo lôžko. Tu vodca Hunov zneuctil
kráľovnú vizigótsku pred očami jej oddielov.
Profesor Rottenberg na ňom objavil zvyšky spermií,
z ktorých odvodil vzorec DNA
a pomocou počítača získal presný Attilov portrét.
Prví tanečníci rock'n'rollu v našom meste.
Nikolaj Smorodinov, tajomník miestneho Komsomolu, ich vylúčil.
Pištoľ, ktorou Urusov zastrelil Lžidimitrija II.
A tu je hlava samozvanca.
A hlava sa sem odkiaľ zobrala?
Po jeho smrti Marina Mnišek dala príkaz svojmu lekárovi Izmajlovi,
aby hlavu jej muža zabalzamoval. Jej milenec, ataman Zaruckij,
prehral hlavu v kartách s hulánom Bieleckým.
Pri obliehaní Kremľa Mininom a Požarským
Bieleckého zabili a hlavu získal Fjodor Kuzmin.
Strelec, tunajší rodák. Ale ten tu nie je.
Poďme ďalej.
Tu vidíte, ako knieža Vladimír prijíma historické rozhodnutie
o prijatí kresťanstva v Rusku.
Významný revolucionár, člen Čierneho oddielu, rodák z nášho mesta, Nikifor Petrov.
Cárskej ochranke ho udal provokatér Azef.
Zomrel na galejach. A toto je samotný Azef.
Tu je jeho milenka, šantánová speváčka.
Mních Julian, zved uhorského kráľa Bela IX. v Rusku.
A ďalší rodák z nášho mesta, súdruh Burcev.
Vedúci Hotela Florencia v Moskve.
Roku 1918 tam bola konferencia anarchistov.
Tu vidíte súdruha Burceva, ako vchádza do dverí s vankúšom.
Na konferencii sa zúčastnil aj Baťko Machno.
Tu hovorí s veliteľom Židovskej batérie Abrahamom Schneiderom.
Vľavo je Gavrjuša, veliteľ Baťkovej čiernej stotiny.
Tvrdil, že zabije aj svoju matku a otca, ak to Baťko prikáže.
Prvý stachanovec nášho mesta, Jegor Bykov.
Tu vidíte byt robotníka z depa Perfirija Kuridzeho.
V tomto byte Josif Stalin po úteku zo Sibíri v r. 1894
strávil jednu noc v našom meste.
Raz za úsvitu povedal:
čoskoro vyjde slnko, ktoré bude svietiť nielen pre nás.
Peškov, syn Gorkého a Sverdlovov brat,
v 30. rokoch veľvyslanec Francúzska v Číne.
A kto je toto?
Predseda našej organizácie spisovateľov Vasilij Čugunov. Na svojej chate.
Začínal ako básnik. 10. marca 1938 mu vyšla
jeho prvá báseň - Ortieľ národa.
Bodáky stráže v Októbrovej sále.
Súdna sieň, ostrosť obžaloby slov.
Koľko od Nemcov ste dostali
za zradu vlasti a koľkokrát?
Zloba v očiach sa zablysla a zhasla.
Súdení nehľadia do sály.
Áno, rozdrvené sklo sme sypali do masla.
Áno, Gorkého som zabiť prikázal.
Marky za špionáž bral.
Teror, sabotáž, zrada a jed.
Sedí tu, chytená zver, a priznáva sa.
Černov, Jagoda, Rozengoľc, Bucharin
a ľudské rysy miznú z ich tvárí.
Len diabolské masky strašidelne hľadia...
V roku 1949 Čugunova obvinili z kozmopolitizmu
za historický román Kjuchelbekerove okovy.
Rehabilitovali ho roku 1956.
Prvý predseda Revolučného výboru,
účastník popravy cárskej rodiny Michail Zverev.
Tu ho vidíte na stretnutí budovateľov bielomorského kanálu so stavbyvedúcimi.
Ten s harmonikou vľavo od veliteľa tábora, súdruha Bermana.
Tu náčelník stavby Jagoda povedal:
naše tábory sú priekopníkmi
v kultivovaní vzdialených oblastí.
Ďalší slávny rodák - akademik Fomin
r. 1934 s Chruščovom a Kaganovičom
posudzuje projekt budovy ministerstva ťažkého priemyslu.
Major Sokolov sa tiež narodil u nás.
Pri vzdušnej ochrane angloamerického konvoja
roku 1942 zostrelil šesť nemeckých lietadiel
a smrteľne ranený pristál na kryhe pri Špicbergoch.
Antonina Petuchovová, naša Martyška.
Prvá občianka nášho mesta,
zadržaná na Festivale mládeže a študentov v Moskve, v roku 1957.
Pre styk s cudzincami.
Kompozícia nášho sochára Trojického, nazvaná Vidiny.
Prosím.
Čudné, Kkde je Anna? Zvyčajne býva presná.
Možno si cestu do mesta rozmyslela.
No nič, môžete prenocovať tu.
Kde je to "tu"?
Tu neďaleko býva náš elektrikár.
Má veľký dom. A ráno pôjdete do mesta autobusom.
A nemohol by som ísť hneď?
Kdeže, po ceste je to 15 kilometrov.
Odprevadím vás a dohodnem nocľah.
- Poslúžte si. - Ďakujem.
Čo vás tu takto v noci zanieslo? Turista?
- Nie. - Jedzte.
Taxikár ma namiesto na stanicu priviezol sem.
Tu nijaká stanica nikdy nebola.
To je v Perebrodine a toto je Perebrodovo, taxikár sa pomýlil.
- Taxikár bol mladý? - Áno, mladý.
Tí sa mýlia. Mama, nepripaľujú sa zemiaky?
Idem.
Čo by ste povedali na jeden pohárik?
- Ďakujem, nepijem. - Domáca výroba!
Vy sa z nášho mesta nikdy nedostanete.
- Čože? - Odtiaľto sa nikdy nedostanete.
Zomriete v roku 2015 a dajú vás na mestský cintorín.
Vidím váš náhrobok. Je na ňom nápis:
Alexej Michajlovič Varakin 1945 - 2015.
Milovanému otcovi od dcér Julie, Nataši, Tamary a Zinajdy.
Je výborná!
Čo tu robíš? Okamžite bež spať!
Je 10 hodín a ty tu vysedávaš!
- Dobrú noc. - Miša, nezabudni si umyť zuby.
Tak, na stretnutie!
Prepáčte, kde si u vás môžem ľahnúť?
Čo, vy už chcete ísť spať?
- Prepáčte, som veľmi unavený. - Veď ste nič nejedli.
- Aspoň ochutnajte naše zemiaky, sú domáce. - Ďakujem. Prepáčte, som veľmi unavený.
- Tak ja vás zavediem. - Ďakujem.
Tu máte uterák, urobte si pohodlie.
Ďakujem.
- Kto je to? - Neviem.
Dom sme kúpili, Viktor to našiel v pivnici a zavesil sem.
Dobrú noc.
Prepáčte, máte tu návštevu.
Volám sa Anna.
Prepáčte, nemohla som vás vyzdvihnúť v múzeu, mala som poruchu.
Ak ste si to nerozmysleli, mohla by som vás odviezť teraz.
Neodviezli by ste ma do Perebrodina?
Na stanicu?
Áno, musím odísť do Moskvy.
V Perebrdoine zastavujú do Moskvy dva vlaky - adlerský a tbiliský.
Výborne.
Prečo ste taký rozrušený?
Rozrušený? Nie, skôr prekvapený.
Vám nikdy nikto nepredpovedal budúcnosť?
Nie. Ale čítala som, že francúzsky lekár Nostradamus už v 16. storočí
predpovedal nástup Hitlera.
Za nami niekto ide.
Signalizujú, aby sme zastavili.
- Súdruh Varakin? - Áno.
Prosím vás, aby ste si presadli do nášho auta.
Máme nové informácie, takže musíme niečo upresniť.
Poznáte ho?
- To som ja. - Veľmi správne.
Fotografiu sme našli v papieroch zosnulého kuchára Nikolajeva.
Ako sa k nemu dostala?
To by zaujímalo aj nás.
Vypovedali ste, že ste sa s kuchárom Nikolajevom nikdy nepoznali.
- Nie, nikdy. - Ako vysvetlíte toto...
Drahému otcovi od Machmuda.
Čože?
To znamená, že ste syn kuchára - Machmud.
Čo to je za nezmysel!
Aký syn, aký Machmud?
Expertíza zistila zhodu vášho rukopisu s tým na fotografii.
Máme oficiálny záznam.
Počúvajte, to je nejaké nedorozumenie. Ja som toho kuchára nikdy nevidel.
Môj otec, Varakin, Michail...
Alexejevič.
Nikdy nebol kuchárom.
On je inžinier.
Ako vysvetlíte, že fotografia s vaším venovaním bola u Nikolajeva?
Ja neviem.
Možno ste sa s ním predsa len niekedy stretli.
Nikdy. Prisahám. Nikdy!
Musím vás požiadať o potvrdenie, že neopustíte mesto.
Ale ako to... To je nejaký omyl.
Len pokojne. To sa vysvetlí.
Ale ja musím ísť do Moskvy.
Musím vás požiadať o záväzok, že neopustíte mesto.
Rovnako sa môžete sťažovať mestskému prokurátorovi.
- Varakin Alexej Michailovič? - Áno.
Hovorí s vami mestský prokurátor.
- Kto? - Mestský prokurátor.
Zíďte dolu, čaká tam na vás auto.
- Dobrý deň, Alexej Michailovič. - Dobrý deň.
- Prosím. - Ďakujem.
Preštudoval som váš prípad, kvôli ktorému ste ma chceli vidieť.
Zvláštny prípad.
Chápete, to je nedorozumenie. Ja s tým nič nemám, bol som tam náhodou.
Musím rýchlo odísť do Moskvy.
Alexej Michailovič,
Nikdy ste nemali chuť spáchať zločin?
- Prečo? - No len tak.
Spáchať nejaký zločin.
Napríklad ukradnúť magnetofón, prepadnúť milicionára.
Prečo by som prepadával milicionára?
To je len príklad.
Len si to predstavte...
Že ja, prokurátor, snívam o tom, že spácham zločin.
Celý život trestám zločincov,
ale v duchu im závidím.
Paradox hodný pera románopisca.
Urobiť niečo šialené, čo od teba nikto neočakáva.
No dobre, vráťme sa k našej veci. Chcete, aby som vás pustil do Moskvy?
Áno!
Alexej Michailovič, čo ak ste neboli svedkom samovraždy,
ale vraždy?
- Čože? - Vražda!
Sám som videl, ako sa zastrelil.
Práve že ste to nevideli.
Spomeňte si, ako to bolo.
Váš čaj a múčnik.
Nič som si neobjednával.
Nebudem vám to účtovať. Malý darček od kuchára.
- Čo je to? - Torta.
Ako to, že tam hrala kapela?
Asi skúšali.
V tej reštaurácii nikdy kapelu nemali.
- Ale hrala. - Asi to predstierali.
V skutočnosti to bolo z pásky.
- Ale prečo? - Aby nebolo počuť výstrel
z kuchyne. Prvý výstrel v tejto historke.
Ale keď ho zabili, tak načo ten cirkus?
Nehovorím, že ho zabili, to je len variant.
Nedokazuje to, že ide o premyslenú vraždu.
Ale možno to bol práve zámer páchateľov.
Chceli vám vnútiť, že ste svedkom samovraždy.
A podarilo sa to.
Musím ísť do Moskvy.
Asi si neuvedomujete vážnosť tohto prípadu.
Dotýka sa štátnych záujmov.
Začína sa to u tatárskych nájazdov.
Idea, ktorá nás spája a ktorej slúžime,
je ideou štátnosti.
Mohutný, silný štát, to je ideál.
Kvôli ktorému sú Rusi ochotní trpieť,
znášať utrpenie, obetovať aj život.
Je to iracionálna idea,
a nie to pragmatické európske usilovanie
získať maximálne osobné výhody.
Je to idea ruskej duše, v ktorej sa rozplýva
naša individualita, ale dáva stokrát viac.
Pocit príslušnosti k veľkému organizmu.
Pocit ducha, sily a nesmrteľnosti.
Západ vždy znevažoval ideu našej štátnosti.
Nebezpečenstvo nespočíva v západnom myslení,
ale v nás samotných.
My sami hltáme módne myšlienky zo Západu,
očarovaní ich zjavnou racionalitou,
netušiac, že práve v tom je ich ničivá sila.
Ale naša vlastná idea nakoniec vždy zvíťazí.
Všetky naše revolúcie nelikvidovali,
ale posilňovali štát. A to platí stále.
Veľa ľudí si neuvedomuje,
že prežívame kritický okamih našich dejín.
A Nikolajevov prípad, aj keď je bezvýznamný,
má mimoriadne hlboký zmysel.
Takže, Alexej Michajlovič,
nesmiete odísť z mesta.
- Čo mám robiť? - Nič.
Ak vás smiem poprosiť - keď sa vás budú pýtať,
nevyvracajte im, že nie ste kuchárov syn.
Machmud.
Varakin?
Nechceš si zašpásovať?
Čo?
S kamarátkou umierame od nudy.
- Nechceš sa pobaviť? - Kto ste?
My urobíme pelmene, ty prinesieš víno.
- Dajte mi pokoj! - Ako chceš.
Kto je?
Idem k vám pracovne.
Chce vás vidieť spisovateľ Čugunov.
Prečo?
Je to dôležité. Môžeme ísť okamžite.
Nikam nepôjdem.
Prosím vás! Ide o vášho otca Nikolajeva.
Alexej Michajlovič? Teší ma, Čugunov.
Prosím.
Boli ste svedkom kuchárovej samovraždy.
Nikolajev ako prvý tancoval rock'n roll v našom meste.
Bolo to v Paláci kultúry, 18. mája 1957.
Pozrite sa.
Bol to obyčajný mládežnícky večierok.
Mladí sa schádzajú, tancujú, veselia sa.
Nikto nevie, ako sa tam dostal Nikolajev.
Mal 27 rokov, bol nadporučíkom milície.
Zrazu sa tam objavil. Vidíte, ide cez sálu.
A teraz sa to začne.
Valčík zrazu prestal. Spustil sa rock'n roll.
Vidíte, všetci sú zmätení.
Nikto nevie, kto vymenil platňu.
Pozrite sa, čo robí Nikolajev.
Bol to dokonalý škandál.
To sa u nás nestalo od čias vzbury Eserov.
Teraz sa pozrite na tohto mladého človeka.
Tajomník Komsomolu Nikolaj Smorodinov.
Na druhý deň obidvoch vylúčil z Komsomolu.
Nikolajeva vyhodili z milície
a Lidu Šulakovovú zo zdravotníckej školy.
Chcela sa zabiť, napila sa octu.
Zachránili ju, ale hlasivky si spálila, takže nemôže rozprávať.
Nikolajev si našiel prácu v reštaurácii.
Bol pokojný a tichý.
Ale vedel som, že skôr alebo neskôr vybuchne.
Nemýlil som sa. Jeho smrť bola show.
To mohol urobiť len on.
Prokurátor si myslí, že ho zabili.
Prokurátor sa volá Smorodinov.
To je on, čo ho vyhodil z Komsomolu.
Je to zaujímavé,
ale ja neviem, čo s tým mám spoločné.
Dnes sa tu otvára Nikolajevov rock-klub.
Chcem, aby ste tam prehovorili.
Ja?
Prečo ja?
Ste predsa jeho syn.
Poďte na pódium, o chvíľu začíname.
Hello, Ivan Filipovich. Thank you for coming.
Dobrý deň, Nikolaj Ivanovič!
Budete vystupovať?
Čo mám robiť. Veď to nemá hlavu ani pätu.
Čo môžem povedať o niekom, koho vôbec nepoznám?
Hovorte to, čo sa vždy hovorí.
Že to bol dobrý človek a tak.
Musím o ňom hovoriť ako o svojom otcovi!
Alexej Michajlovič, čaká sa len na vás!
Priatelia! Dnes u nás otvárame rock-klub.
Je to ďalšie veľké víťazstvo demokracie!
Napriek epochám stalinizmu, voluntarizmu, subjektivizmu, útlaku,
sme presadili túžbu tancovať to, čo chceme.
Prvý, kto u nás tancoval rock'n roll, bol kuchár Nikolajev.
Prvý to má vždy ťažké,
ale za ním vždy prídu ďalší.
V tom je logika historického pokroku,
ktorý sa nedá zastaviť.
Dovoľte mi, aby som predal slovo synovi kuchára Nikolajeva.
Súdruhovia,
nepoznal som dobre tohto vynikajúceho človeka.
Vídali sme sa zriedka, vlastne len raz.
Bol to veľmi dobrý človek a tiež dobrý kuchár.
Jedol som jeho soljanku a biftek - vynikajúce.
Tancujete rock'n roll?
Čo mám povedať?
Tancoval som dávnejšie, keď som študoval.
Tancujte!
Fakt, zatancujte!
A všetci!
Ticho, prosím
Nikdy!
Nikdy by sa nezastrelil!
Nemal na to.
Teraz sa pozrite, ako sa to robí.
- Dobrý deň, hľadáme Varakina. - To som ja.
- Môžeme ísť ďalej? - Prosím.
Sadnite si.
Som Lida Šulakovová a toto je môj syn. Myslí mňa.
Čo potrebujete?
Som tá Šulakovová, čo tancovala rock'n roll
s Nikolajevom.
Za to ma vyhodili zo zdravotnej školy.
Vypila som ocot a stratila som hlas.
Už viem, rozprával mi o vás Čugunov.
Ostalo mi pár vecí po Nikolajevovi.
Mám ich rada, ale chcem ich dať vám.
Ďakujem.
Viete...
Ak sú vám také drahé, nechajte si ich.
Ďakujem vám, že ste taký istý ako on.
Zachovali ste si naše ideály.
Chcela by som si s vami zatancovať.
Dobrý večer.
To je Alexej Varakin.
- Teší ma, Ivanov. - Starosta mesta.
A toto je Lida Šulakovová.
Teší ma, teší ma.
Dávno som ju chcel poznať.
Ďakujem, že ste prišli a pomohli nám.
Ešte zďaleka sme neskončili.
Áno, práce ešte bude veľa,
ale pohyb tu je a to je hlavné.
Samotný fakt rehabilitácie rock'n rollu
má veľký politický význam.
- To nás nesmie uspokojiť. - A neuspokojuje!
Prosím.
Vďaka.
Á, hrdina dňa! Čo tu chceš?
Prišiel som služobne za Varakinom.
Keď služobne, tak poď ďalej.
Prečo si sa tak zosmiešnil?
Miťa, daj to hlasnejšie!
Zničíte Rusko!
- To vy ho ničíte! - Tak dosť!
Prišli ste k nám nadlho?
Áno. Ale viete... Už by som mal byť v Moskve.
- Nepomohli by ste mi? - Teraz nesmiete odísť.
Počujte, Stepan Filipovič,
Chcem s vami hovoriť osamote, je to dôležité.
Prosím, k službám.
A mohlo by to byť hneď?
Samozrejme.
Tak by sme mohli ísť na chodbu?
Ahoj, Pavel.
Alexej Michajlovič,
Videl som, že dievčence strážia vaše dvere.
Tak som ich pozval.
Vďaka. Ahojte...
To my sme vám volali. Uvarili sme pelmene a priniesli sme pivo.
- Pelmene - výborné! - Nerob hanbu, Nikolaj!
Daj mi pokoj!
Tak si dajme pivo.
Dovolíte.
- Na pokrok! - Ja nebudem piť.
Prečo?
- Na toto piť nebudem. - Do čerta s ním!
Nechceš si pripiť na pokrok? Tak si vypi na mamu.
Na mamu si vypijem.
A čo s pelmeňmi? Nemáme taniere.
Tu je lyžica. Jedzte rovno z hrnca.
Alexej Michailovič, Chceme vás o niečo poprosiť.
Tamara sa chce dostať do Tbilisi.
Nepomohli by ste jej?
Nie, dala by sa urobiť len trojvýmena.
Nepustíme Tamaru do Tbilisi!
Také krásavice si tu necháme!
Ale vážne. Vidím, že ste poslanec.
Teraz nie som poslanec, ale zaľúbený muž.
Á, práve sa nám zaľúbil.
Mimochodom, Stepan Filipovič,
u nás nemáme hlavného inžiniera.
Chceli sme vám ešte zaspievať.
- Ja vám zaspievam! - Ty radšej nie!
Ale on nespieva zle.
Sokolovský zbor na Jari bol taký znamenitý.
Sokolovská gitara stále v mojich ušiach znie.
Peniaze, peniaze, peniaze sú všade. Peniaze sú všade, páni.
A bez peňazí je život ťažký, je úplne nanič.
Dobrý večer.
Môžeme sa pridať?
- A kto ste? - Susedia odvedľa.
Sme zásobovači z Kyjeva.
Počuli sme spev, tak sme nazreli.
Dobre ste urobili.
- Máme pivo! - Odkiaľ ste?
Sme miestni. Ja som starosta,
toto je náš prokurátor, toto je riaditeľ fabriky
a toto je Čugunov, šéf miestnej...
Ako sa to volá?
- Spisovateľskej... - Áno, spisovateľskej organizácie.
Takže všetci miestni.
- Ale Varakin nie je od nás. - Ach, áno.
Alexej Michajlovič Varakin je syn kuchára Nikolajeva.
Veľmi príjemná spoločnosť.
Idete počúvať, či nie?
My tu spievame a vy rozprávate!
Spievate akúsi hlúposť.
- Tak si spievajte sám. - Prestaň, Nikolaj.
Choď dopredu a spievaj.
Ale čo si zaspievame?
Akú pesničku chcete, Alexej Michajlovič?
Ja?
Jasná je noc *** riekou ticho svieti mesiac.
A striebrom sa leskne modrá vlna.
Tmavý les je tu v tichu smaragdových vetví.
Neznie tu čistý zvuk slávičích piesní.
Pod mesiacom rozkvitli modré kvety,
čo v mojom srdci prebudili sny.
V túto mesačnú noc, môj milý priateľ, láskavý priateľ,
spomínaj na mňa v dobrom.
Poďme k dubu!
Alexej Michajlovič, máme tu jeden dub,
pod ktorým sedel Dmitrij Donský.
Výborne, ideme!
Tento dub je starý 1200 rokov.
V pohanských dobách bol tento strom posvätný.
Kto odlomil konár, stal sa vodcom rodu,
ale aby si udržal moc, musel ho strážiť.
Skôr, alebo neskôr ho niekto zabil,
odlomil si konár a stal sa novým vodcom.
Neskôr tento obyčaj stratil svoj význam,
ale Dmitrij Donský a neskôr Ivan Hrozný,
ktori tu zvykli chodievať,
lámali konáre z nášho dubu.
Po r. 1917 je strom chránený štátom.
Môžem si vziať konárik na pamiatku?
- To sa nesmie. - Aspoň maličký!
Nech si odlomí.
Keď to povoľuje mestský výbor...
- Úplne vyschol. - Nepolievali ho.
Keď už to spadlo, vezmite si všetci!
Tento je pekný...
Môžem zobrať jeden aj pre brata?
Utekajte!
Čo?
Vravím vám, utekajte!
Kam?
Scenár A. Boroďanskij, K. Šachnazarov
Réžia K. Šachnazarov
Kamera N. Nemoljajev
Architekt L. Kusakovová
Hudba E. Artemjev